V oblasti priemyselnej environmentálnej ochrany sú vysoko povrchová hydroxid vápnika, bežný hydroxid vápnika a jedlá sóda tri hlavné suroviny na odsírovanie a neutralizáciu; ich vlastnosti, náklady a vhodné použitie sa výrazne líšia. Komplexným porovnaním je zrejmé celkové prednosť hydroxidu vápnika s vysokou plochou povrchu, čo pomáha podnikom presne vybrať vhodnú surovinu.

Prvým je porovnanie vlastností. Bežný hydroxid vápnika má plochu povrchu 10–20 m²/g, jeho častice sú kompaktné a málo aktívne, reakcia prebieha nedostatočne, efektivita odsírovania a čistenia vody je nízka; vhodný je len pre jednoduché, nízkorozpočtové riešenia, pričom spotreba materiálu je veľká a zostatkových látok zostáva veľa. Jedlá sóda má vyššiu aktivitu a primeraný účinok na odsírovanie, ale jej adsorpčná schopnosť je slabá, nedokáže odstrániť nečistoty ani ťažké kovy, čo ju robí funkčne obmedzenou. Hydroxid vápnika s vysokou plochou povrchu má stabilnú plochu povrchu 40–50 m²/g, spája vysokú aktivitu a vysokú adsorpčnú schopnosť, kombinuje neutralizáciu, adsorpciu a sedimentáciu do jedinej funkcie, čím dosahuje komplexný a stabilný účinok.

Druhým je porovnanie nákladov. Z hľadiska nákupnej ceny je najlacnejší bežný hydroxid vápnika, nasleduje hydroxid vápnika s vysokou plochou povrchu, pričom jedlá sóda je najdrahšia. Vzhľadom na celkovú účinnosť však bežný vápenný produkt prichádza o veľkú časť svojej hodnoty, čo zvyšuje celkové náklady; náklady na spotrebu jedlej sódy a na likvidáciu nebezpečných odpadov sú mimoriadne vysoké; hydroxid vápnika s vysokou plochou povrchu dosahuje účinnosť vyše 90 %, nevytvára nebezpečné odpady a má nízke prevádzkové náklady, čím dosahuje najnižšie celkové náklady a výhodnosť oproti ostatným dvom produktom je výrazne vyššia.

Nakoniec je to porovnanie environmentálnej vhodnosti. Bežný vápenný produkt ľahko víri prach, zanecháva rezíduá a môže spôsobiť sekundárne znečistenie, čo ho bráni splniť štandardy ultranízkeho emisného limitu; jedlá sóda pri reakcii tvorí nebezpečné sodné soli, čo spôsobuje veľké zaťaženie pri likvidácii tuhého odpadu; hydroxid vápnika s vysokou plochou povrchu nevíri prach, nevytvára nebezpečné odpady a produkty reakcie sú recyklovateľné, čím plne spĺňa požiadavky moderného ekologického a zeleného výrobného procesu.

Na základe vyššie uvedeného je bežný hydroxid vápnika vhodný pre jednoduché, nízkorozpočtové riešenia, jedlá sóda je vhodná iba pre špecifické, obmedzené prevádzkové podmienky, zatiaľ čo hydroxid vápnika s vysokou plochou povrchu vďaka svojim vysokým vlastnostiam, nízkym nákladom a ekologickému charakteru stáva univerzálnou preferovanou surovinou pre celý priemysel.